utorok 21. júla 2015

yummy yum (4/5)

Musím priznať, že do Chorvátska som sa tešila aj preto, že konečne vyjdem zo svojho stravovacieho stereotypu a ochutnám aj niečo nové, originálne. A tak sa aj stalo!


V Splite sme si dali špagety - s morskými plodmi....

... a s dalmatínskou salsou

grilovaná makrela bola takisto mňamka



no a dali sme si aj girice - vyprážané solené rybky (niečo ako rybie čipsy?) - TOP jedlo celej dovolenky


grilované kalamáre

lietajúca nuteloví zmrzka s očami, nosom a klobúkom

samozrejme k rybkám rakija :-D....

... a dobre padli aj chladené koktaily - cuba libre

a pina colada :-)

piatok 17. júla 2015

trip to Split (3/5)

Split je jedným z mála chorvátskych miest, kde môžete okrem pláží a tých takých typických letných atrakcií obdivovať aj starobylú architektúru a pamiatky. Preto bol výlet do Splitu číslo jedna v zozname miest, ktoré musíme pred odchodom navštíviť.
Ozdobou mesta a pamiatkou, kvôli ktorej sme tam cestovali je Dioklecianov palác zo 4.storočia, ktorý sa nachádza v blízkosti prístavu a stanice a preto nebolo veľmi ťažké ho nájsť. Veža za hradbami na nás dokonca vykukovala hneď ako sme vystúpili z autobusu.
Areál paláca je lemovaný takýmito vysokými hradbami, pod ktorými sa to len tak hemžilo a kde by ste si mohli kúpiť kadečo od výmyslu sveta.
 Dnu to bolo teda narvaté. Toľko ľudí (všetkých možných národností) som tu nečakala, ale tak, na kráse mu (palácu) to neubralo :-)

Prvým bodom našej "exkurzie" bola zvonica sv. Dominia, z ktorej bol úžasný výhľad na prístav a široko-ďaleko na celý Split. No a aj keď sme sa dočítali, že palác je zadara, platilo to iba pre areál - všetky ostatné vstupy boli spoplatnené. Takže si pripravte money.

 Hore viedli nebezpečne vyzerajúce schody, kde sme sa tlačili ako sardinky... ale stálo to zato.


Na základoch Diokleciánovho mauzólea bola v 7. storočí postavená katedrála sv Dominia, ktorá bola krásna a kde bolo zakázané fotiť. Väčšina turistov to však odignorovala tak som sa k ním pridala :-D
 Aj sám Dioklecián so svojím vojskom preletel storočiami a mohli sme ho vidieť naživo :-)
Nasledovali potulky po podzemí paláca, ktoré miestami vyzeralo strašidelne ale zase nás príjemne schladilo popri tých 35-stupňových horúčavách, ktoré boli vonku.

Múzeum bolo ďalším miestom, ktoré sme mali v pláne navštíviť a viedli k nemu takéto uzulinké uličky, z ktorých vyžarovala skôr taká talianska atmosféra. Nachádzalo sa v ňom niekoľko naozaj pekných kúskov, ale na rozdiel od paláca nás až tak nenadchlo.


Tadááá a boli sme späť na námestí pred zvonicou, pri ktorej sme sa ešte odfotili, poprechádzali a na chvíľku si užívali slniečko v krásnom prostredí :-)

Zakývali sme palácu na rozloučenou a naše kroky viedli k najbližšej reštaurácii, kde sme si plánovali dať niečo pod zub. Ocitli sme sa na tomto nádhernom námestí, kde sme sa rozhodli ostať a napapať. A čo sme si teda objednali? To zatiaľ ostane prekvapením, ktoré odhalím nabudúce :-D
Čo však môžem prezradiť už teraz - ťažko sa vstávalo od stola. Nakoniec sa to ale poradilo a pomaličky sme sa plazili opäť k prístavu.

Prežili sme ďalší krásny deň a to aj napriek horúčave a hromade utratených peňazí za vstupy. Ak sa nachádzate v Chorvátsku alebo si tam plánujete dovolenku, na jeden deň zabudnite na polihovanie na pláži a určite zájdite do Splitu. Vyplatí sa!

utorok 14. júla 2015

Old town Podgora (2/5)

Keďže sme (ja a miciak) trošku neposední a celodenné vylihovanie na slniečku nie je vôbec pre nás, naplánovali sme si niekoľko "túr", aby sme uvideli aj niečo iné ako iba kamienky na pláži.
Čím bola Podogora pre nás najviac zaujímavá? Samozrejmé tým, že ju od ostatného sveta delí krásne pohorie Biokovo. Náš prvý výlet mieril do Starej Podgory, čo je vlastne malá dedinka vysoko nad Podgorou. ležiaca na úpätí hôr. Čakalo nás teda riadne šľapanie do kopca (na naše pomery síce úplná pohodka), horúčava, ale aj krásny výhľad, pamiatky, západ slnka a asi najkrajší deň celej dovolenky :-)
Hore viedla kľukatá cestička, po ktorej by som sa autom, alebo skútrom určite nevybrala (som srab).  Podgoru a more sme ale videli asi zo všetkých možných strán a uhlov.




Dedinka vyzerala presne tak ako som si ju predstavovala: typické chorvátske domčeky, okenice, exotické stromy a kvety.

Náš cieľ bol v prvom rade kostol zasvätený Všetkým svätým, ktorý sme videli aj z pláže a keďže už z diaľky vyzeral krááásne, vedeli sme, že tam musíme ísť. Dnu sme sa ale nedostali, čo bola asi najväčšia škoda. Ale ten výhľad :-)




Slnko ešte nezapadalo, tak sme šli vyššie a vyššie...
... a vyplatilo sa!

No a už nasledovala iba cesta dolu. Zastavili pri prameni (všetku vodu sme vypotili), pomníku z 2. svetovej vojny a nakoniec kaplnke sv. Juraja.





A ešte jeden výhľad na záver